Nozematóza, Nosema apis vs. Nosema ceranae – časť I.

MVDr. Martin Staroň, MVDr. Dana Staroňová

7. marca 2010Posted by Webmaster

 

V tomto príspevku načneme novú skupinu ochorení včiel – parazitózy. Je to pomerne veľká skupina ochorení a preto sa delí na jednotlivé podskupiny, podľa toho, aký druh parazita toto ochorenie vyvoláva.
Najmenší cudzopasníci sú prvoky - Protozoa. Do tejto skupiny zaraďujeme meňavkovú nákazu včiel a donedávna sem patrila aj nozematóza. Podľa najnovších poznatkov molekulárnej biológie je však toto ochorenie zaradené medzi ďalšiu skupinu parazitov a to parazitické huby, ktoré vyvolávajú ochorenia nazývané mykózy. Medzi ďalšie väčšie parazity zaraďujeme roztoče - Acarina. Asi najznámejší z nich je klieštik včelí (Varroa destructor), ktorého praktickí včelári poznajú najmä vďaka jeho ektoparazitickému životnému cyklu. U nás menej známym, varroóze veľmi podobným, ochorením je tropilelapóza vyvolaná pôvodcom Tropilaelaps clareae.
„Menším príbuzným“ týchto pôvodcov je aj Acarapis woodi, ktorý vyvoláva nebezpečnú, roztočíkovitú nákazu včiel, ktorá je na našom území povinná hláseniu .
Mnohí včelári zaraďujú medzi parazity aj Vyjačku voštinovú a Včeliarku obyčajnú, ľudovo nazývanú hmyzomorka. Jedná sa o motýľa a bezkrídlu muchu, ktoré nezískavajú živiny priamo z dospelých včiel alebo včelieho plodu, ale skôr zo včelstva ako celku, či priamo zo včelieho diela. Z dohoto dôvodu sa jedná o "škodcov" včiel.

Nosema apis
Takmer vo všetkých krajinách, v ktorých sa chová včela medonosná (Apis mellifera), môžeme nájsť včelstvá postihnuté nozematózou. V miernej a chladnej klimatickej zóne spôsobuje toto ochorenie výrazné problémy a často je aj príčinou skorých jarných výpadkov včelstiev. K nim dochádza najmä pri nedodržaní správnych chovateľských postupov, hygieny a pri nevhodných podmienkach pre zimovanie včiel.
Obr.1 Schéma vymrštenia pólového vlákenka (podľa Weisera) Nosema apis je jednobunkový, vnútrobunkový parazit patriaci medzi Microsporídie. Medzi jednotlivými včelami sa parazit prenáša vo forme spór. Najdôležitejšími časťami na stavbe takejto spóry je obal, ktorý chráni zárodok pred vonkajšími vplyvmi, samotný zárodok, ako základ pre pomnoženie parazita, pólové vlákenko, slúžiace na dopravu zárodku do vnútra črevnej bunky včely a pomocné organely ako napr. poraloblast slúžiaci na vymrštenie pólového vlákenka.
Už vyššie uvedený popis nám napovedá, ako bude vyzerať životný cyklus N. apis. Včely prijímajú spóry buď priamo s potravou, alebo ich príjmu v priebehu čistenia úľového prostredia. Následne spóry pasážujú tráviacim traktom a v priebehu pár minút sa premiestnia z medového vačku do stredného čreva. Tu už v priebehu pol hodiny vyklíčia. Dôjde k vymršteniu pólového vlákenka spóry, ktoré prepichne stenu črevnej bunky. Vytvorí sa tak kanálik, ktorým sa premiestni zárodočný obsah spóry obsahujúci genetickú informáciu do vnútra hostiteľskej črevnej bunky včely. Vo vnútri tejto bunky prebehnú dve navzájom nadväzujúce fázy množenia – nepohlavná a pohlavná. Novovzniknuté spóry sú po prasknutí hostiteľskej bunky uvolňované, v dôsledku čoho sú buď napádané susedné Obr.2 Zobrazenie spóry N. Apis pred a po vymrštení pólového vlákenka. Foto:http://comenius.susqu.edu/bi/202/Fungi/MICROSPORIDIA/microsporidia/nosema-lu.jpg Obr.3 Binokulárnou lupou zväčšený tráviaci trakt včely. Hore-postihnutej nosematózou, stredná časť čreva (žalúdok) prepúšťa viac svetelných lúčov. Dole-tráviaci trakt zdravej včely. Foto: http://www.tbuskruid.be/ned/bibliotheek/bijen/bijenziekten.asp bunky výstelky čreva, alebo dochádza k uvolneniu spór do vonkajšieho prostredia spolu s výkalmi. Celý jeden vývinový cyklus parazita trvá cca. 7 dní a v priebehu dvoch týždňov dôjde ku kompletnému zničeniu výstelky stedného čreva.

Aké sú cesty šírenia infekcie?
V rámci včelstva dochádza prostredníctvom spór k šíreniu nákazy, čomu bez pochyby napomáha aj kontaminovaná potrava vymieňaná navzájom medzi jedincami včelstva, kontaminovaná voda a vrodený čistiaci pud včiel. Spóry Nosemy sa takto dostávajú aj do medu. Podľa vlhkosti prostredia spóry prežívajú približne 2 mesiace až pol roka. Vo fyziologickom roztoku si niektoré spóry udržujú životnosť až 2 roky, ale to iba v laboratórnych podmienkach.
Zdravé včelstvá sa môžu infikovať jednak počas rabovania zásob v období bez znášky a jednak neodborným zásahom včelára pri zakrmovaní medom obsahujúcim spóry a pri spájaní zdravých a infikovaných včelstiev.
K infekcii včelej matky dochádza až vtedy, keď je už intenzita infekcie vo včelstve vysoká. Matka je ovšem na infekciu rovnako vnímavá a navyše sa stáva významným zdrojom infekcie pre zdravé včelstvo, do ktorého bola pridaná. V tomto prípade dochádza ku šíreniu infekcie prostredníctvom dojčičiek odstraňujúcich trus infikovnej matky. Ústav včelárstva v Liptovskom Hrádku preto každoročne sleduje prevalenciu nosematózy v plemenných chovoch včiel, čím preventívne obmedzuje jej šírenie. Štatistický súhrn Vám poskytneme v druhej časti článku o nesematóze v nasledujúcom čísle

Sezónnosť nozematózy
V zimnom chumáči včiel prevláda teplota okolo 20°C. To sú podmienky, ktoré nevyhovujú pre aktívne pomnožovanie nozémy. V období jarného rozvoja včelstva začína teplota v blízkosti rozvýjajúceho sa plodového telesa stúpať na 30-33°C. Práve táto teplota je optimálna na rozvoj N. apis. Nie je to však jediný dôvod jarného výskytu tejto choroby. Dôležitým aspektom je aj dlhovekosť včiel. Akonáhle dôjde k výmene dlhovekej generácie včiel za krátkoveké generácie, nemá N. apis dostatok času na to, aby totálne zničila výstelku steny čreva. Tak isto za pomerne krátky život týchto generácií včiel nevytvára dostatočné množstvo spór uvolňovaných do prostredia. V neskoršom jarnom a najmä v letnom období sa zvyšujú teploty v okolí plodového telesa mierne nad 33°C čo taktiež pozastaví množenie N. Apis. Z tohto dôvodu je N. Apis v letnom a jesennom období veľmi zriedkavým javom. Inak je tomu pri „novej“ nozematóze spôsobenej N. ceranae, ktorej vyhovujú teploty od 25 do 37°C, pričom pri nižších teplotách (25-34°C) sa vytvárajú prevažne jej nezrelé formy. Akonáhle je v plodovom telese dosiahnutá teplota 34°C a viac, vytvoria sa vhodné podmienky pre jej pomnoženie. Preto sa o tejto nozematóze zvykne hovoriť aj „letná nozematóza“. Viac sa o nej zmienim v samostatnej kapitole tohto článku.

Aký dopad má nozematóza (N. apis) na samotnú včelu a včelstvo?
V dôsledku zničenia črevnej výstelky nedokáže včela dokonale tráviť prijatú potravu. Výkalový vak je takto zaťažovaný zvyškami bielkovín a nestrávených cukrov, vytvára sa tu navyše prostredie, ktoré priťahuje nadmerné množstvo vody, ktorá vak opätovne prepĺňa a zaťažuje. Tento stav podmieni vznik hnačky, počas ktorej včely nekalia počas preletu, ale priamo v úľovom prostredí. Včely majú nedostatok enzýmov štiepiacich bielkoviny, v dôsledku čoho je negatívne ovplyvnený vývoj a funkcia niektorých orgánov, taktiež dochádza ku všeobecnému oslabeniu včiel. V dôsledku nedostatku bielkovín včely prijímajú väčšie množstvo potravy, čo zväčšuje objem stredného a konncového úseku čreva. Tieto zatláčajú vzdušné vaky o napnutú stenu bruška. Včele tak chýba prívod kyslíka pre svalstvo krídel a na letáči máme možnosť pozorovať väčšie množstvo letu neschopných včiel so zväčšeným bruškom.
Vplyvom nozematózy dochádza aj k narušeniu prirodzenej deľby práce vo včelstve. Infikované včely sú totiž v porovnaní so svojimi zdravými rovesníčkami „fyziologicky staršie“. Úlohou zdravých robotníc v prvých dňoch ich života je predovšetkým kŕmenie a starostlivosť o plod a matku. Infikované robotnice rovnakého veku nemôžu v dôsledku nedostatočne vyvinutých hltanových žliaz tieto činnosti vykonávať. Preto začínajú hneď s nasledujúcimi úlohami, ktoré by za normálnych okolností vykonávali až v staršom veku.
Pokračovanie článku, v ktorom Vám priblížime Nosemu ceranae, ako aj možnosti prevencie nosematózy a jej aktuálny stav na území SR, uverejníme v nasledujúcom článku .....

Použitá literatúra je u autora.