Nozematóza, Nosema apis vs. Nosema ceranae – časť II.

MVDr. Martin Staroň, MVDr. Dana Staroňová

7. marca 2010Posted by Webmaster

 

V prvej časti článku o nosematóze sme si priblížili problematiku parazitóz včiel vo všeobecnosti a v rámci nej problematiku Nosema apis. V tomto, voľnom pokračovaní článku si predstavíme N. ceranae a povieme si aj niečo o možnostiach prevencie a tlmenia nozematózy.

Obr. 4 Spóry N. sp., Diagnostika svetelnou mikroskopiou v plemenných chovoch včiel SR.Foto: Autor Nosema ceranae
V auguste minulého roku (2008) bola po prvý krát potvrdená na území SR aj N. ceranae pomocou PCR metódy. Jej rozpoznanie a odlíšenie od N. apis pomocou svetelnej mikroskopie pri zväčšení 400-600 násobnom je veľmi obtiažne.
Je to druh nozemy, ktorého existencia je známa kratšie ako existencia N. apis. Prvý krát bola objavená na včele indickej A. ceranae, podľa ktorej nesie názov. Dlhšie obdobie prevládal názor, že sa jedná o dve územne oddelené nozémy: v Európe N. apis a v Ázii N. ceranae. Štúdia vykonaná v Beltsville v USA však poukazuje na koexistenciu N. apis a N. ceranae vo včelstvách Apis ceranae. Takisto poukazuje aj na častý a rozšírený výskyt N. ceranae v populácii našej včely A. mellifera. Preto vzniká otázka, či sa skutočne jedná o nového pôvodcu nozematózy na našom území, alebo či sa nejedná skôr o prvé detekcie tohto pôvodcu, ktoré nám umožnili modernejšie diagnostické metódy molekulárnej biológie. Zaujímavý poznatok už dlhšie sledujú aj vedci na území Nemecka, po roku 2001 na tomto území dochádza k rapídnemu znižovaniu prevalencie (výskytu) N. apis a naopak ku zvyšovaniu prevalencie N. ceranae.

Obr.5 Elektrónovou mikroskopiou (ľavý obr.) a svetelnou mikroskopiou (pravý obr.) zobrazená spóra N. apis (B) a N. ceranae (A). Foto: http://myweb.dal.ca/gf331484/Nosema%20morphology.gif Pravdou však ostáva, že o priebehu tohto ochorenia vieme doposiaľ veľmi málo. Klinické príznaky sú veľmi nejednotné, niekedy pripomínajú príznaky klasickej nozematózy, inokedy včelári nachádzajú prázdne úle, čo je skôr dôsledok kombinovaného napadnutia N. ceranae a V. destructor. Klinické príznaky sa zhodujú len v akútnejšom, rýchlejšom priebehu končiacom prevažne úhynom včelstva. Aj z tohto dôvodu sa N. ceranae dáva často krát do súvisu s CCD (Colony colapse disorder). Aktuálna štúdia z roku 2009, pochádzajúca zo Štátnej univerzity v Colorade, vyslovuje hypotézu energetického stresu vznikajúceho pri infekcii N. ceranae. Infikované včely vykazujú nadmerne zvýšený príjem krmiva, pričom ak sa im poskytne krmivo ad libitum (neobmedzene) prežívajú rovnako dlho ako zdravé včely. Keď akokoľvek obmedzíme včelám prístup ku krmivu, dostáva sa včelstvo do energetického stresu, ktorého vplyv na fyziológiu a správanie sa včiel je predmetom ďalšieho prebiehajúceho výskumu.

Čo môže proti nosematóze urobiť včelár?
Obe formy nozematózy sú veľmi závislé od vonkajších podmienok. Najdôležitejším krokom zo strany včelára je teda prevencia. Rozmnožovaniu spór sa dá predchádzať kočovkou alebo zakrmovaním včelstiev nezávadný medom v bezznáškovom letnom období, čím predchádzame predčasnému prestarnutiu včiel. Rovnakým spôsobom sa dá v jarnom období dosiahnuť rýchlejšia výmena zimnej, dlhovekej generácie včiel za nové krátkoveké generácie. Silné včelstvá nozematózu prežívajú lepšie, nakoľko zaťaženie poškodeného zažívacieho traktu nestráviteľnými zložkami glycidových zásob sa rozloží medzi viacero včiel. Výkalový vak sa neplní nadmerne rýchlo a včelstvo vydrží do jarného preletu bez pokalenia úľového prostredia.
V neposlednej rade, preventívne pôsobí aj vhodný výber stanovišťa pre prezimovanie včiel, ktoré umožňuje včelám skoré a častejšie prelety, čím sa zabraňuje pokaleniu úľového prostredia a tým šíreniu infekcie. Rovnako efektívna, ale ekonomicky a najmä techicky náročná alternatíva je aj umelý prelet vo vyhriatej miestnosti. Aby sme nemuseli siahnuť až po takýchto metódach netreba pri zazimovaní včiel zabúdať na odobratie ťažko stráviteľných glycidových zásob vo forme medovicového medu, ktorý je potrebné nahradiť buď ľahšie stráviteľným kvetovým medom alebo cukrovým sirupom. Je to jednoduché, pre včely veľmi prospešné opatrenie. Takisto netreba zabúdať na pravidelnú dezinfekciu, hygienu chovu a pravidelnú obmenu diela. Sú to všetko aspekty, ktoré znižujú hygienickú únavu úľového prostredia.
V prípade potreby, musí včelár poznať aj opatrenia pri tlmení nákazy. Medzi ne zaraďujeme: zozbieranie a spálenie mŕtvych včiel, vytočenie medu, ktorý zriedime s vodou 1:1 a povaríme minimálne 15 min. (takto upravený roztok môžeme použiť na kŕmenie), staršie plásty vytopíme na vosk, ktorý je po tejto úprave vhodný na výrobu medzistienok, novšie plásty dezinfikujeme 60% kyselinou octovou, úle a rámiky po mechanickom očistení dezinfikujeme teplom.
V krajinách Európy je momentálne často diskutovanou témou použitie fumagilínu (Fumidil B). Jedná sa o antibiotikum, ktorého použitie je na území SR zakázané. Názory na jeho použitie sú rôzne, nájdu sa medzi nimi aj tie, ktoré hovoria, že sa bez použitia antibiotických liečiv nezaobídeme. Aj keď sa zdá byť priebeh „novej“ formy nozematózy komplikovaný a ťažší, musíme na začiatok vychádzať z toho, že máme možnosti použitia rovnako účinnej prevencie a biologického boja ako pri N. apis. Na základe nových poznatkov o N. ceranae, môžeme totiž vychádzať aj z doterajšej koexistencie N. apis a N. ceranae u našej včely medonosnej, podobne ako tomu je u Apis ceranae. Môže sa teda jednať len o odhalenie prítomnosti N. Ceranae na našom území vďaka dostupnosti PCR metódy. Oveľa vážnejším problémom, ako je jej nepovolená antibiotická terapia, je skôr zdolávanie V. destructor. Invadovanosť včelstva týmto parazitom narastá práve v neskoršom letnom období, podporovaná aj chýbajúcimi, po poslednom medobraní nedoplnenými, glicydovými zásobami. V rovnakom čase sú teda včelstvá, v ktorých práve prebieha vývoj dlhovekých zimných včiel imunitne oslabované klieštikom, nim prenášanými virózami a súčasne N. ceranae. Takýto stav bez pochyby vedie k úhynom včelstiev, tak pred ako aj počas zimovania.

Sumár výsledkov laboratórneho rozboru vzoriek:
Za rok 2008 boli na Ústave včelárstva v Liptovskom Hrádku podrobené diagnostike vzorky z nižšie uvedených kategórií chovov. Vzorky mŕtvoliek včiel boli vyšetrené svetelnou mikroskopiou na prítomnosť a množstvo spór Nosema sp. (Nosema species, tj. bližšie neurčené, či sa jedná o N. apis alebo N. ceranae)

Nosematóza, rok 2008:
Nosema sp.
Počet
chovov
Druh chovu Počet
vzšetrených
vzoriek
Počet Nosema
negatívnych
vzoriek
Počet Nosema
pozitívnych
vzoriek
% pozitivity
3 Šľachtiteľské chovy 181 157 24 13%
37 Rozmnožovacie chovy 1431 1123 308 22%
8 Nové chovy 247 194 53 21%
6 Chovatelia včiel 105 85 20 19%
Vyšetrené vzorky včiel
v r. 2008 spolu
1964 1559 405 21,00%

Pre porovnanie uvádzame aj výsledky z predchádzajúceho roku:

Nosematóza, rok 2008:
Nosema sp.
Počet
chovov
Druh chovu Počet
vzšetrených
vzoriek
Počet Nosema
negatívnych
vzoriek
Počet Nosema
pozitívnych
vzoriek
% pozitivity
4 Šľachtiteľské chovy 232 198 34 15%
35 Rozmnožovacie chovy 1313 1082 231 18%
4 Nové chovy 171 167 4 2%
Vyšetrené vzorky včiel
v r. 2007 spolu
1716 1447 269 16%

Zo vzoriek vyšetrovaných v roku 2008 svetelnou mikroskopiou sme vybrali niektoré vzorky na ďalšiu analýzu pomocou RT-PCR metódy za účelom odlíšenia N. apis od N. ceranae. Vyberané boli vzorky s kvantitatívne vysokým obsahom spór Nosema sp., ako aj vzorky s kvantitatívne minimálnym obsahom spór resp. sporoidných útvarov, ktoré sa nápadne podobali morfologickej stavbe N. ceranae.
Takto bolo vyšetrených 29 chovov včiel od 24 chovateľov. V jednom prípade bola potvrdená pozitivita na infekciu Nosema apis, v 16-tich prípadoch na Nosemu ceranae. V dvoch prípadoch bola potvrdená koinfekcia oboma druhmi. U 3 vzoriek nebolo možné bližšie určiť, o ktorú infekciu sa jedná, prítomnosť Nosema sp. však u týchto vzoriek potvrdená bola. Sedem vzoriek vykazovalo Nosema sp. negativitu.

Použitá literatúra je u autora.